BRATISLAVA - O tom, že bol herec Vlado Durdík († 53) bohém, niet pochýb. Rád sa zabával a rád si aj vypil. A práve jeho záľuba v alkohole sa mu stala osudnou. Ťažkej závislosti sa nedokázal zbaviť ani po tom, čo mu lekári zistili nevyliečiteľnú cirhózu pečene. Kamaráti sa mu otočili chrbtom, posledné dva roky života strávil v neznesiteľných bolestiach na nemocničnom lôžku.
„Bol veľký ľahtikár a veľmi sa bál lekárov. Začal sa radiť so svojimi kumpánmi a kamarátmi, liečil sa sám všelijakými medikamentmi. Až keď začal mať bolesti, išiel k lekárovi,“ spomína vdova po nebohom umelcovi Jana Durdíková (55). Nezvratné ochorenie mu lekári zistili v poslednej chvíli. „Bolo to strašné! Keď prišiel domov, povedal mi: Jani, ja mám cirhózu pečene! Akoby si neuvedomoval tragédiu tohto ochorenia,“ hovorí otrasená vdova.
Jej muž sa vraj správal ako malé dieťa - myslel si, že sa mu nič nemôže stať, nedodržiaval prísnu diétu a už vôbec neprestal piť. „Začal piť tajne a o to to bolo doma horšie. Zrazu sme všetci ostatní začali byť ako stopovacie psy. Potom bol už taký rafinovaný, že pil iba vodku, lebo tú najmenej cítiť. Dcéra mi neskôr povedala, že aj do fľaše od minerálky, ktorú píjaval, si nalieval alkohol,“ vraví.
Pacient s cirhózou pečene trpí hroznými bolesťami a neustále potrebuje starostlivosť iných. „Bola som posledná, ktorú vo svojom živote videl predtým, ako upadol do kómy,“ ťažko hľadá slová Durdíkova životná družka. „Lekári mi povedali, že keby dodržiaval všetky pravidlá, mohol spokojne žiť ďalších pätnásť rokov. Jedného dňa mu úplne preplo, mala som pocit, že z toho chce utiecť a zbaviť sa všetkých starostí. Keby poslúchol, mohol tu ešte byť,“ dodala zovretým hrdlom.
Vdova po Durdíkovi tvrdí, že jej muž sa v posledných rokoch života zmenil. „Doma žehlil, zaváral, upratoval, staral sa o domácnosť. Chodieval si požičiavať filmy, každý večer mi priniesol veterník, lebo vedel, že ich mám rada. Skrátka, zostal úplne iný, choroba ho zmenila na iného človeka. Škoda, že len nakrátko, keď už bolo neskoro,“ vraví pani Jana.
