Vo veľkej rodine vitamínov, bez ktorých sa nezaobíde telo žiadneho človeka, je jeden, ktorý býva niekedy neprávom prehliadaný, hoci má pre ľudské zdravie úplne zásadný význam. Dalo by sa s nadhľadom povedať, že je to vitamín „večnej mladosti“. Skrýva sa pod označením B9, ale častejšie sa preň používa označenie KYSELINA LISTOVÁ.
Tajomstvo mladosti spočíva v zdravej DNA buniek
Ide o vitamín rozpustný vo vode, ktorý sa v tele neukladá do zásoby v dostatočnom množstve. Kyselina listová je nenahraditeľná pre syntézu nukleových kyselín, ktoré umožňujú bezchybné delenie buniek a ich rast . Má teda zásadný vplyv na tvorbu deoxyribonukleovej kyseliny (DNA), ktorá je nositeľkou našej genetickej informácie. Bez vplyvu vitamínu B9 sa v našom organizme vznikajú nové bunky s niektorými chybami. Tak sa prejavuje ich starnutie. Naproti tomu s dostatkom kyseliny listovej vznikajú bunky zdravé, objektívne mladé . Preto sa táto látka často označuje ako „vitamín života“.
Príjem kyseliny listovej je obzvlášť dôležitý v období tehotenstva a následne i v období dojčenia. Nedostatok kyseliny listovej sa totiž môže prejaviť vrodenými chybami novorodencov. Za kľúčové sa považujú prvý mesiac pred otehotnením a prvé tri mesiace tehotenstva.
Kyselinu listovú nájdeme predovšetkým v zelenine a ovocí – najmä bohaté na túto látku sú kapusta, paradajky, špenát alebo brokolica, kel, špargľa, pomaranče alebo výrobky z celozrnnej múky, ale aj v mäse a predovšetkým v pečeni. Tepelne upravená zelenina či ovocie môže mať o 20 – 55 % nižší obsah vitamínu. Preto je dôležité, aby sme ju denne konzumovali v dostatočnom množstve v surovom stave. Potrebná denná dávka je približne 400 mikrogramov tohto vitamínu.
Akú pozornosť venujú kyseline listovej vo vyspelých krajinách?
Odpovedá Prof. RNDr. Katarína Horáková DrSc.
Univerzita tretieho veku STU
V USA, Kanade a mnohých vyspelých európskych krajinách venujú vedci a lekári kyseline listovej značnú pozornosť. Intenzívne sa tam pracuje na znížení výskytu prípadov vrodených chýb spôsobených nedostatkom tohto vitamínu (menujme napr. prestížnu americkú Food and Drug Administration). Rad medzinárodných inštitúcií sa podieľa na propagácii priaznivých zdravotných účinkov kyseliny listovej na náš organizmus. Pre viac informácií odporúčam napríklad internetové stránky: www.folicacidnow.net. V USA a Kanade sa od roku 1998 do bielej múky povinne pridáva kyselina listová.
Aká je skúsenosť vo vyspelých krajín so zavedením fortifikácie múky kyselinou listovou?
Dnes už jednoznačne môžeme konštatovať, že legislatívne zavedená fortifikácia múky je pozitívne opatrenie, ktoré sa prejavilo nielen na znížení výskytu vrodených porúch novorodencov, ale aj na znížení úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. V USA sa od zavedenia opatrenia napríklad znížila úmrtnosť na infarkt a mozgovú porážku každoročne o viac, ako je počet obetí dopravných nehôd. Na základe epidemiologických údajov možno očakávať, že v dôsledku zavedenia fortifikácie múky kyselinou listovou nastane v horizonte 1 až 10 rokov pokles výskytu vrodených porúch novorodencov o 75 percent a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu prsníka, hrubého čreva a niektoré iné ochorenia klesne o 20 až 40 percent. Je to tak výrazný pozitívny účinok, a pritom sa dosiahne takými lacnými opatreniami (fortifikácia múky kyselinou listovou stojí len 20 halierov na obyvateľa na rok). Je najvyšší čas ho realizovať aj u nás.
Aká je situácia obohacovania potravín kyselinou listovou u nás?
Na Slovensku sa síce kyselinou listovou obohacujú napr. rastlinné nátierkové tuky Flora (1000 ěg / 100 g), džúsy Relax (30 – 60 ěg/ 100 g), jogurtové nápoje Vitalinea (25 – 30 ěg/ 100g) a niektoré cereálne výrobky. Ale stále je to ešte nepostačujúce.
Preto Ministerstvá pôdohospodárstva a Zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2005 podali návrh na zavedenie fortifikácie potravinárskej múky kyselinou listovou, a to bez ohľadu na jej druh. Teda či ide o múku celozrnnú, pšeničnú prípadne inú. Úlohou tejto navrhovanej úpravy je dosiahnuť stav, aby sa aj v podmienkach Slovenskej republiky ku konečným spotrebiteľom dostávali mlynské, pekárske, cukrárske výrobky a cestoviny obsahujúce kyselinu listovú, ktorej používanie, ako potvrdzujú skúsenosti z USA či Kanady, má ďalekosiahle pozitívne účinky na zdravý vývoj obyvateľstva. Dôvodom pre tento návrh bola skutočnosť, že Slovenská republika patrí ku krajinám s vysokým výskytom kardiovaskulárnych ochorení, nádorov a iných chronických degeneratívnych ochorení.
