MARTIN - Poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne hrozí, že im od februára menšie nemocnice poskytnú len neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 58 nemocníc, je totiž nespokojná s podmienkami zmlúv, ktoré im najväčšia poisťovňa ponúkla na budúci rok. Hrozbu by ešte mohlo odvrátiť rokovanie s poisťovňou naplánované najneskôr na budúci týždeň. Novinárom to dnes povedal šéf asociácie Marián Petko.
"V prípade uplatnenia hrozby musí byť pacientovi poskytnutá akútna starostlivosť kompletne. Napríklad ide o srdcový infarkt, srdcové zlyhanie, akútne problémy s bruchom. Ale napríklad plánované hospitalizácie na chirurgii či na rehabilitačnom oddelení by sme nesmeli poskytovať," dodal Petko.
Pokiaľ by členovia asociácie pristúpili iba k poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, poistencom VšZP by podľa Petka hrozilo, že za ostatné úkony by si museli zaplatiť. Od poisťovne, v ktorej je poistených asi tri milióny ľudí, by si údajne potom mohli peniaze vymáhať. Pacienti by však mohli byť umiestnení aj v nemocniciach mimo asociácie, ktoré majú s VšZP uzatvorené zmluvy. Podľa Petka asociácia, ktorú tvoria prevažne menšie nemocnice, poskytuje 60 percent lôžkovej starostlivosti na Slovensku.
Petko nespresnil výhrady asociácie proti podmienkam, ktoré nemocniciam navrhuje poisťovňa. "Asociácia podá návrh ministrovi zdravotníctva na mimoriadne zvolanie tripartity ohľadom odmeňovania zamestnancov a s tým súvisiace ponúknuté ceny od VšZP," poznamenal.
ČTK sa nepodarilo spojiť so zástupcami VšZP. Vlani v decembri však poisťovňa oznámila, že mieni preplácať prácu všetkých lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Tých bolo podľa skorších informácií ministerstva zdravotníctva koncom roka 2005 spolu 140. Ministerstvo pritom vypracovalo analýzu, podľa ktorej je v krajine približne 6000 lôžok nadbytočných a ich rušenie by mohlo prispieť k šetreniu peňazí.
K šetreniu zdrojov by však podľa VšZP malo prispieť to, že predovšetkým v menších nemocniciach už nebude preplácať liečbu niektorých diagnóz. Peniaze by sa tak mali údajne efektívnejšie sústrediť do lepšie vybavených zariadení.
Podľa Petka asociácia upustila od svojho zámeru z októbra, aby Ústavný súd preskúmal, či je nariadenie vlády o minimálnej sieti nemocníc v súlade s ústavou. Na predloženie takejto žiadosti údajne nemá asociácia právo, preto sa obráti na Protimonopolný úrad. Podľa vládneho nariadenia bude mať peniaze na svoju prácu v budúcnosti zaistených 34 štátnych nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Asociácia, ktorá zastupuje i menšie nemocnice v správe samospráv, nariadenie kritizovala. Medzi zariadenia, ktoré budú mať isté zmluvy s poisťovňami, totiž presadilo ministerstvo zdravotníctva fakultné nemocnice a špecializované ústavy.
"V prípade uplatnenia hrozby musí byť pacientovi poskytnutá akútna starostlivosť kompletne. Napríklad ide o srdcový infarkt, srdcové zlyhanie, akútne problémy s bruchom. Ale napríklad plánované hospitalizácie na chirurgii či na rehabilitačnom oddelení by sme nesmeli poskytovať," dodal Petko.
Pokiaľ by členovia asociácie pristúpili iba k poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, poistencom VšZP by podľa Petka hrozilo, že za ostatné úkony by si museli zaplatiť. Od poisťovne, v ktorej je poistených asi tri milióny ľudí, by si údajne potom mohli peniaze vymáhať. Pacienti by však mohli byť umiestnení aj v nemocniciach mimo asociácie, ktoré majú s VšZP uzatvorené zmluvy. Podľa Petka asociácia, ktorú tvoria prevažne menšie nemocnice, poskytuje 60 percent lôžkovej starostlivosti na Slovensku.
Petko nespresnil výhrady asociácie proti podmienkam, ktoré nemocniciam navrhuje poisťovňa. "Asociácia podá návrh ministrovi zdravotníctva na mimoriadne zvolanie tripartity ohľadom odmeňovania zamestnancov a s tým súvisiace ponúknuté ceny od VšZP," poznamenal.
ČTK sa nepodarilo spojiť so zástupcami VšZP. Vlani v decembri však poisťovňa oznámila, že mieni preplácať prácu všetkých lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Tých bolo podľa skorších informácií ministerstva zdravotníctva koncom roka 2005 spolu 140. Ministerstvo pritom vypracovalo analýzu, podľa ktorej je v krajine približne 6000 lôžok nadbytočných a ich rušenie by mohlo prispieť k šetreniu peňazí.
K šetreniu zdrojov by však podľa VšZP malo prispieť to, že predovšetkým v menších nemocniciach už nebude preplácať liečbu niektorých diagnóz. Peniaze by sa tak mali údajne efektívnejšie sústrediť do lepšie vybavených zariadení.
Podľa Petka asociácia upustila od svojho zámeru z októbra, aby Ústavný súd preskúmal, či je nariadenie vlády o minimálnej sieti nemocníc v súlade s ústavou. Na predloženie takejto žiadosti údajne nemá asociácia právo, preto sa obráti na Protimonopolný úrad. Podľa vládneho nariadenia bude mať peniaze na svoju prácu v budúcnosti zaistených 34 štátnych nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Asociácia, ktorá zastupuje i menšie nemocnice v správe samospráv, nariadenie kritizovala. Medzi zariadenia, ktoré budú mať isté zmluvy s poisťovňami, totiž presadilo ministerstvo zdravotníctva fakultné nemocnice a špecializované ústavy.
