BRATISLAVA – Tvrdenia, že Slovensko podpíše dohovor o zákaze použitia kazetových bômb až „príde pravý čas“, sú pokrytectvo. Pre Topky.sk to uviedol bezpečnostný analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson. Súhlasí s názorom, že tu ide na prvom mieste o obchodné záujmy. Slovensko pritom podľa neho vôbec nepotrebuje zbrojársku výrobu.
„To už je minulosť, absolútna väčšina finančného obratu z obchodu so zbraňami pochádza z reexportu,“ konštatoval analytik.
Kazetová munícia má každoročne na svedomí smrť alebo zmrzačenie množstva civilistov, predovšetkým však detí, ktoré malé bombičky považujú za hračku. Dohovor o globálnom zákaze použitia kazetových či trieštivých bômb podpísala podpísali 3. decembra v nórskom Osle predstavitelia vlád vyše 100 krajín sveta - väčšina členských krajín NATO a Európskej únie vrátane Českej republiky. Slovensko takýto krok podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša zatiaľ neurobí.
Organizácia Amnesty International Slovensko pre Topky.sk uviedla, že kazetovú muníciu vyrába v Trenčíne spoločnosť Konštrukta-Defence.
Podľa Samsona treba robiť rozdiel medzi výrobou, predávaním a používaním kazetovej munície: „Výroba takej munície nie je zakázaná nijakými medzinárodnými normami a je právo každého štátu pristúpiť alebo nepristúpiť k zákazu výroby týchto zbraní. Otázka je etická, týka sa však zákazu zbraní (všetky zbrane zabíjajú, mrzačia) vôbec.“
Analytik uviedol, že obchod s takou muníciou je možné opäť posudzovať na jednej strane z medzinárodnoprávneho a na druhej z etického hľadiska: „Ak sa obchoduje s kazetovou muníciou, nie je to v rozpore s medzinárodným právom, ale existuje tu jeden obrovský problém: aj keď sa neporušujú embargá a normy (každý predajca bude deklarovať, že dané zbrane smerujú do neembargovaných krajín a že kupujúci sa ´zaviazal´, že tieto zbrane nebudú použité proti civilistom), spravidla je každá zbraň použiteľná proti civilistom. Príklad: augustová vojna Rusko-Gruzínsko (Gruzínsko použilo kazetovú muníciu proti vojenským a administratívnym cieľom, odmieta ale obvinenia, že túto muníciu použilo proti civilistom. Rusko použilo kazetovú muníciu proti civilistom, len tvrdí, že to nebolo zámerné).“
Samson uzavrel, že kazetovú muníciu je neprípustné používať proti civilistom, ale nie je zakázané používať ju proti ozbrojeným zložkám nepriateľskej strany.
Minister Kubiš vyhlásil, že Slovensko sa zatiaľ nepridá k signatárom DKM, slovenská armáda však v budúcnosti zo svojej výzbroje vyradí kazetovú muníciu zastaraného typu, ktorej časti po zhodení alebo vystrelení nevybuchnú. "Zdieľame východiská, že nehumánne typy munície, ktoré spôsobujú závažné škody a ohrozujú civilné obyvateľstvo, by nemali mať miesto v arzenáloch, ale musíme ísť postupnými krokmi," zdôraznil. "Razantný rez by znamenal obrovské výdavky a do určitej miery aj zneschopnenie našich ozbrojených síl a zníženie interoperability s inými ozbrojenými silami," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Zákaz kazetových bômb presadilo niekoľko mimovládnych a humanitárnych organizácií, zoskupených v združení Koalícia proti kazetovým bombám. Najväčší svetoví producenti trieštivej munície - USA, Rusko, Čína, Izrael, India a Pakistan - zmluvu, podobne ako ani Slovensko, nepodpísali.
Dohovor o kazetovej munícii (DKM) prijalo vyše 100 krajín počas diplomatickej konferencie v Dubline 19.-30. mája tohto roka. Zakazuje použitie, vývoj, výrobu, získavanie, skladovanie, držbu a transfer kazetovej munície ako zbrane spôsobujúcej neakceptovateľné utrpenie civilného obyvateľstva. Iné konvenčné zbraňové systémy tohto druhu, avšak technicky podstatne sofistikovanejšieho charakteru, boli z tejto definície vyňaté.
Zmluvné strany sú povinné počas osemročného obdobia od nadobudnutia platnosti dohovoru ju zničiť s možnosťou predĺženia o dvakrát štyri roky. Rovnako sa požaduje, aby štáty odstránili pozostatky nevybuchnutej kazetovej munície, ktoré zostali po konfliktoch.
Dohovor nadobudne platnosť po uplynutí šiestich mesiacov od jeho ratifikácie najmenej 30 krajinami.
Kazetové bomby obsahujú niekoľko desiatok až stoviek malých bômb. Zhadzujú sa z lietadiel alebo sa vystreľujú delostreleckými zbraňami a raketami. Väčšinou sa používajú na zasiahnutie viacerých cieľov naraz - často až niekoľko desiatok tisíc bômb na pomerne malom území. Ich časti nemusia vybuchnúť aj niekoľko rokov. Použité boli napríklad v konfliktoch v Iraku, Afganistane, vo Vietname, na Balkáne či v južnom Libanone.
Zdroj: Topky.sk, TASR, ČTK
