BRATISLAVA - Načasovanie vstupu Slovenska do eurozóny slovenskú ekonomiku čiastočne chráni aj pred dopadmi svetovej finančnej krízy.
Podľa hlavného ekonóma VÚB banky Zdenka Štefanidesa koruna čiastočne chráni Slovensko od prejavov krízy likvidity, od aktuálnych turbulencií vo výmenných kurzoch ako aj čiastočne pred nárastom ceny dlhodobejších zdrojov. Niektoré z týchto vplyvov sú však dočasné, keďže Slovensko od 1. januára budúceho roka zavedie euro a stane sa tak súčasťou eurozóny.
Slovenská koruna znamená pre medzibankový trh na Slovensku väčšiu stabilitu a relatívne stabilnejší vývoj medzibankových úrokových sadzieb ako v krajinách eurozóny. Štefanides v tejto súvislosti poukazuje na vývoj 3-mesačnej medzibankovej úrokovej sadzby v SR (Bribor) a v eurozóne (Euribor). Kým na Slovensku je vývoj tejto sadzby, za ktorú si návzajom požičiavajú banky peniaze, pomerne stabilný, v krajinách eurozóny je možné od začiatku tohto roka sledovať jej postupný nárast.
Jedným z prejavov finančnej krízy v európskych krajinách je aj vyššia nestabilita vývoja výmenných kurzov napríklad krajín Višegrádskej štvorky. V tomto prípade je však slovenská koruna do určitej miery výnimkou, keďže sa vývoj jej výmenného kurzu voči ostatným menám po stanovení oficiálneho konverzného kurzu stabilizoval. "Eurovstupenka nás uchránila od aktuálnych turbulencií vo výmennom kurze,“ konštatoval Štefanides. Celkové potenciálne náklady finančnej krízy môžu podľa hlavného ekonóma VÚB banky v Spojených štátoch amerických dosiahnuť zhruba 1,8 bil. USD. "Táto suma je zhruba 13 % hrubého domáceho produktu (HDP) USA, alebo 20-násobok HDP Slovenska,“ dodáva Štefanides. Opatrenia na zmiernenie dôsledkov krízy v krajinách eurozóny si podľa neho môžu vyžiadať náklady zodpovedajúce zhruba 14 % ich tohtoročného HDP.
Slovenská koruna znamená pre medzibankový trh na Slovensku väčšiu stabilitu a relatívne stabilnejší vývoj medzibankových úrokových sadzieb ako v krajinách eurozóny. Štefanides v tejto súvislosti poukazuje na vývoj 3-mesačnej medzibankovej úrokovej sadzby v SR (Bribor) a v eurozóne (Euribor). Kým na Slovensku je vývoj tejto sadzby, za ktorú si návzajom požičiavajú banky peniaze, pomerne stabilný, v krajinách eurozóny je možné od začiatku tohto roka sledovať jej postupný nárast.
Jedným z prejavov finančnej krízy v európskych krajinách je aj vyššia nestabilita vývoja výmenných kurzov napríklad krajín Višegrádskej štvorky. V tomto prípade je však slovenská koruna do určitej miery výnimkou, keďže sa vývoj jej výmenného kurzu voči ostatným menám po stanovení oficiálneho konverzného kurzu stabilizoval. "Eurovstupenka nás uchránila od aktuálnych turbulencií vo výmennom kurze,“ konštatoval Štefanides. Celkové potenciálne náklady finančnej krízy môžu podľa hlavného ekonóma VÚB banky v Spojených štátoch amerických dosiahnuť zhruba 1,8 bil. USD. "Táto suma je zhruba 13 % hrubého domáceho produktu (HDP) USA, alebo 20-násobok HDP Slovenska,“ dodáva Štefanides. Opatrenia na zmiernenie dôsledkov krízy v krajinách eurozóny si podľa neho môžu vyžiadať náklady zodpovedajúce zhruba 14 % ich tohtoročného HDP.
