Marcela Rydlová už dnes opäť pôjde zdolávať tatranské štíty.
VYSOKÉ TATRY - Zázraky sa dejú. Jeden z nich sa stal vo štvrtok v Malej Zmrzlej doline, kde sa zosypala lavína. Uviazli pod ňou traja českí horolezci a jedna horolezkyňa - Marcela Rydlová (28).
Zatiaľ čo jej kamaráti sa spod lavíny rýchlo a bez zranení vyhrabali, jej hrozilo, že pod tonami snehu nájde svoju smrť. Tvrdí, že pod lavínou strávila hodinu a pol. Až potom ju priatelia našli a vyhrabali.
Skupina horolezcov z chaty na Zelenom plese sa vo štvrtok ráno vybrala liezť na Baranie rohy. Pre zlú viditeľnosť sa časť z nich rozhodla vrátiť naspäť na chatu. A to sa im stalo osudným. "Kráčali sme v zástupe. Zrazu som pocítila otrasy zeme a zavalila ma masa snehu," spomína Marcela Rydlová, ktorá nástup lavíny ani nepostrehla. "Bol to okamih, akoby vás zasiahla obrovská vlna a spláchla na dno. Kotúľala som sa v snehovom kolotoči a videla len tmu. Keď sa to krútiace sa peklo skončilo, uvedomila som si, že som asi meter pod nánosom lavínového snehu." Bola ako zabetónovaná. Hýbať mohla len pravou rukou, ktorou som si horko-ťažko vytvorila vzduchovú bublinu a maličký otvor v snehu.
"Keď sa po namáhavom hrabaní ku mne predral kúsok svetla, srdce mi poskočilo. Najhoršie na tom bolo, že som nevedela, ako sú na tom ostatní chlapci. Pomyslela som si, že ak sú na tom rovnako ako ja, je to veľmi zle." Marcela kričala o pomoc, no nik sa neozýval a vzduch v bubline sa rýchlo míňal. "Mala som šťastie, že kamaráti sa vyhrabali skôr a spozorovali ma podľa kúska mojej vetrovky trčiacej nad lavínou. Išlo tam o minúty," rozprávala Marcela ani nie 24 hodín po nešťastí, z ktorého vyviazla bez vážnejších zranení. Lekár jej nariadil dva dni absolútneho oddychu. Už dnes sa však chystá znova liezť. Jej kamaráti, ktorých tiež zasiahla lavína, už včera opäť zdolávali tatranské štíty.
Skupina horolezcov z chaty na Zelenom plese sa vo štvrtok ráno vybrala liezť na Baranie rohy. Pre zlú viditeľnosť sa časť z nich rozhodla vrátiť naspäť na chatu. A to sa im stalo osudným. "Kráčali sme v zástupe. Zrazu som pocítila otrasy zeme a zavalila ma masa snehu," spomína Marcela Rydlová, ktorá nástup lavíny ani nepostrehla. "Bol to okamih, akoby vás zasiahla obrovská vlna a spláchla na dno. Kotúľala som sa v snehovom kolotoči a videla len tmu. Keď sa to krútiace sa peklo skončilo, uvedomila som si, že som asi meter pod nánosom lavínového snehu." Bola ako zabetónovaná. Hýbať mohla len pravou rukou, ktorou som si horko-ťažko vytvorila vzduchovú bublinu a maličký otvor v snehu.
"Keď sa po namáhavom hrabaní ku mne predral kúsok svetla, srdce mi poskočilo. Najhoršie na tom bolo, že som nevedela, ako sú na tom ostatní chlapci. Pomyslela som si, že ak sú na tom rovnako ako ja, je to veľmi zle." Marcela kričala o pomoc, no nik sa neozýval a vzduch v bubline sa rýchlo míňal. "Mala som šťastie, že kamaráti sa vyhrabali skôr a spozorovali ma podľa kúska mojej vetrovky trčiacej nad lavínou. Išlo tam o minúty," rozprávala Marcela ani nie 24 hodín po nešťastí, z ktorého vyviazla bez vážnejších zranení. Lekár jej nariadil dva dni absolútneho oddychu. Už dnes sa však chystá znova liezť. Jej kamaráti, ktorých tiež zasiahla lavína, už včera opäť zdolávali tatranské štíty.
